up-rodor
- noun [ masculine ]
-
Wolde hé ðæt him eorðe and uproder and síd wæter geseted wurde woruldgesceafte,
- Cd. Th. 7, 1 ;
- Gen. 99.
-
Ðás woruld, eorðan ymbhwyrft and uprodor,
- 179, 10;
- Exod. 26: 205, 2;
- Exod. 429.
-
Eorðan sceátas and uprodor,
- Exon. Th. 312, 6;
- Seef. 105.
-
Eorðan and uprodor,
- 69, 32;
- Cri. 1129:
- Cd. Th. 182, 15 ;
- Exod. 76.
-
Ealne ymbhwyrft and uprador,
- Elen. Kmbl. 1459;
- El. 731.
-
Hwílum cerreþ on uprodor ælbeorhta lég,
- Met. 29, 51.
-
Wæs Gúðláces gǽst gelǽded in uprodor fore onsýne éces Déman,
- Exon. Th. 148, 34;
- Gú. 754.
-
Hé lǽdeþ eádige gástas on uprodor,
- Cd. Th. 212, 25;
- Exod. 544.
-
In uprodor,
- 177, 33;
- Exod. 4.
Bosworth, Joseph. “up-rodor.” In An Anglo-Saxon Dictionary Online, edited by Thomas Northcote Toller, Christ Sean, and Ondřej Tichy. Prague: Faculty of Arts, Charles University, 2014. https://bosworthtoller.com/34081.
Checked: 2