rípan
- verb [ strong ]
- 
               Ic rípe meto, - Ælfc. Gr. 28, 3; Som. 30, 63.
 
- 
               Ðú rípst ðíne æceras tui agros metis, - 15; Som. 19, 46.
 
- 
               Hláford ðú rípst ðǽr ðú ne seówe.... Ðú wistest ðæt ic rípe (hrippo, - Lind.)
 
- 
               Hrippes, - Lk. Skt. Lind. 19, 21.
 
- 
               Hú ne secge gé ðæt nú gyt synt feówur mónþas ǽr man rípan mǽge ... geseóþ ðás eardas ðæt hig synt scíre tó rípene (rýpanne, - MS. A). And se ðe rípþ (hrioppaþ, Lind.) nimþ méde, Jn. Skt. 4, 35-36.
 
- 
               Heofonan fuglas ne sáwaþ ne hig ne rípaþ (rioppas, - Lind.), Mt. Kmbl. 6, 26.
 
- 
               Eal manna bearn sorgum sáwaþ, swá eft rípaþ, - Exon. Th. 6, 19; Cri. 86.
 
- 
               Ða hié heora corn ripon, - Ors. 4, 8; Swt. 188, 27.
 
- 
               Gif wé eów ða gástlícan sǽd sáwaþ, hwónlíc biþ ðæt wé eówere flǽslícan þing rípon, - Homl. Th. ii. 534, 27.
 
- 
               On ðám man ne mæg náðer ne erian ne rípan, - Gen. 45, 6.
 
Bosworth, Joseph. “rípan.” In An Anglo-Saxon Dictionary Online, edited by Thomas Northcote Toller, Christ Sean, and Ondřej Tichy. Prague: Faculty of Arts, Charles University, 2014. https://bosworthtoller.com/25909.
Checked: 0