Bosworth Toller's

Anglo-Saxon

Dictionary online

wan-hál

  • adjective
Dictionary links
Grammar
wan-hál, adj.
Imperfect as regards health or soundness of body, weak, sick, maimed, infirm, unsound
Show examples
  • Wanhál

    inbecillis,

    • Wrt. Voc. i. 51, 23.
  • Betere ðé ys ðæt ðú gá wanhál

    (debilis)

    oððe healt tó lífe,
    • Mt. Kmbl. 18, 8: Mk. Skt. 9, 43.
  • Hú God mæ̂rsodon swá oft swá ǽnig wanhál mann wurde gehǽled,

    • Homl. Skt. i. 21, 229.
  • Ðæt wanhál wæs and áléwed, ðæt gé áwurpan

    quod debile erat proicebatis,

    • R. Ben. 51, 15.
  • Ðýæs ðe án wannhál scép ealle ða eówde besmíte,

    • Homl. Th. i. 124, 32.
  • Swá hwylc man swá on gecynde óðerne wanhálne

    (debilem)

    dó,
    • L. Ecg. C. 22
    • ;
    • Th. ii. 148, 17.
  • Ða ðe limseóce wǽron, wérige, wanhále,

    • Andr. Kmbl. 1159
    • ;
    • An. 580.
  • Wonhále,

    • Exon. Th. 92, 13
    • ;
    • Cri. 1508.
  • Næs ðǽr wínes drenc búton wanhálum mannum,

    • Homl. Th. ii. 506, 22: Homl. Skt. ii. 26, 202.
  • Hé wolde gehelpan þearfum and wanuhálum,

    • 26, 276: Elen. Kmbl. 2057
    • ;
    • El. 1030.
  • Clypa þearfan and wanhále and healte and blinde

    uoca pauperes, debiles, clodos, caecos,

    • Lk. Skt. 14, 13, 21.
Etymology
[
Icel. wan-heill unsound, disabled, ill
.]
Similar entries
v. wan-hǽle.
Linked entries
v.  wan-hǽle.
Full form

Word-wheel

  • wan-hál, adj.