a-lefan
- verb [ weak ]
- 
                  Antecríst áléuað and geuntrumað ðá hálan, - Hml. Th. i. 4, 22.
 
- Hé ealle ðá gehǽlde þe ðá drýmen áléfedon, ii. 472, 16.
- 
                  Dóð þæt hí ne magon úre tungan gehremman ne ús áléfian, - 488, 6.
 
- Gif hwá áléfed wǽre oððe limleás, i. 236, 29.
- 
                  Þæt þæt áléfed wæs, þæt ic gehǽle, - 242, 16.
 
- 
                  Áléfed paralysed, ii.- 546, 30.
 
- 
                  Þæt wanhál wæs and áléwed (álýfed, v. l.) quod debile erat, R. Ben. 51, 16. ꝥ wé fæston swá ꝥ úre líchama áléfed ne wurðe so that our body be not injured, - Hml. S. 13, 104.
 
- 
                  Wearð his cneów mid heardum geswelle áléfed, - Hml. Th. ii. 134, 24.
 
- 
                  Ðá þe ðurh þæs dracan blǽde áléfode wǽron, - 294, 31.
 
- 
                  Þreó hund geára ylpas libbað, gif hí áléfede ne beóð, - Hml. S. 25, 570.
 
- 
                  Wundru hé worhte on áléfedum mannum, - Hml. A. 10, 255.
 
- 
                  Gegadera ðearfan and áléfede ( pauperes ac debiles, - Lk. 14, 21), Hml. Th. ii. 374, 27.
 
- 
                  Ðá áléfedan men ( men who had been practised on by wizards ),- 486, 19.
 
- 
                  Wǽron þǽre hlǽddre stapas áléfede on ǽr, - Hml. S. 31, 602.
 
Bosworth, Joseph. “a-lefan.” In An Anglo-Saxon Dictionary Online, edited by Thomas Northcote Toller, Christ Sean, and Ondřej Tichy. Prague: Faculty of Arts, Charles University, 2014. https://bosworthtoller.com/38442.
Checked: 0