forþmest
- adjective
-
Swelc in endebrednise forðmest ł ǽrest ( primus ) geseted is godspell ǽrest ł forðmest ( primus ) áwrát,
- Mt. p. 12, 8.
-
Cuoæð ðǽm forðmesto (primo),
- Lk. L. 16, 5.
-
Ðá forðmesto ( primi ) hlætmest and ðá hlætmesto forðmæsto,
- p. 8, 7 :
- Mt. L. 20, 10.
-
Wið ðǽm forðmestum
usque ad primos,
- 20, 8:
prioribus,
- 21, 36.
-
Ðá forðmesto sóðfæste
priores justos,
- Lk. p. 6, 18.
-
Wéron seofo bróðro and ðe forðmest wíf lǽde,
- Mt. L. 22, 25.
-
Ðe foerðmesta,
- Mk. R. 12, 20.
-
Tó ðǽm forðmest (ældra, R., yldran, W. S. ),
- Mt. L. 21, 28.
-
Sé ðe wælle betuih iúh forðmest wossa,
- Mt. L. 20, 27.
-
Foerðmest,
- Mk. R. 10, 44.
-
Se forðmesta (foerð-, R., mǽste, W. S.) bod,
- Mk. L. 12, 28.
-
On ðǽm forðmestum (foerð-, R.) seatlum sitta and ðá formesto setla,
- 12, 39.
Bosworth, Joseph. “forþmest.” In An Anglo-Saxon Dictionary Online, edited by Thomas Northcote Toller, Christ Sean, and Ondřej Tichy. Prague: Faculty of Arts, Charles University, 2014. https://bosworthtoller.com/46066.
Checked: 1