Bosworth Toller's

Anglo-Saxon

Dictionary online

leás-óleccan

(v.)
Entry preview:

to flatter Wæs hit ꝥ seó tunge þára leásólecendra ( adulantium ) cweleþ þæs sáwle þe hí gehiéran lysteþ Gr. D. 34, 27

mónaþ-lic

Grammar
mónaþ-lic, I.
Entry preview:

add: used substantively Wiþ ealle yfele gegaderunga þæs innoþes and wið wífa mónoðlican, Lch. i. 56, 24 : 276, 2 : 278, 4

myrige

(adv.)
Grammar
myrige, adv.
Entry preview:

., and add Fegerne tún timbrian, and þǽr murge and sófte on eardian. Solil. H. I. 13

níd-máge

Entry preview:

Oft týne oððe twelfe ǽlc æfter óðrum scendað þæs þegnes cwenan and hwílum his dohtor oððe nýdmágan, Wlfst. 162, 21. Add

smítan

Entry preview:

Add Nalles ꝥte ingǽþ in múðe smíteþ (coinquinat) monnu ah ꝥte forðgǽþ of múþe þæt besmíteþ monnu, Mt. R. 15, 11

strang

Entry preview:

Add Þurh þæt strange fæsten him gemildsode God, Hml. Th. i. 246, 23. v. ceorl-, earm-, feoh-, weorold-, wíg-strang

wrégend

Entry preview:

Hé wilnað ꝥ hé mid þý geweorðe úre wrégend ( accusator ) beforan þám dóme þæs écan déman, Gr. D. 221, 13. Add

á-þrúten

(adj.)
Grammar
á-þrúten, adj. (ptcpl.)

Swollen

Entry preview:

Swollen Lege on þá stówe þǽr hit áþrúten sié, Lch. ii. 44, 14. Bið ꝥ heáfod áþrúten and sár, 218, 19

costnian

(v.)
Entry preview:

Hit is áwriten þæt God áfandode Abrahames, and se apostol Jacob áwrít þæt God ne costnað nǽnne man; hú mæg beón ǽgþer sóð? . . . God ne costnað nǽnne man, for þan þe hé nele nǽnne tó synnum gebígan, Scrd. 22, 46-23, 10: Hml. Th. ii. 560, 20.

módig-ness

Grammar
módig-ness, <b>. I.</b>
Entry preview:

Þæt byð módignys, þæt ǽnig man forseó Godes beboda. Seó módignyss ys ealra unþeáwa angin and ealra mægna hryre, Wlfst. 2. 19, 4-7. Ǽlc yfel cymð of módignysse, Hml. A. 40, 405. Geseoh heora módignysse and úre æádmódnysse, 107, 163.

nunne

Entry preview:

Add: of a Christian woman Þá berád mon þæt wíf þæt hé hæfde ǽr genumen . . . ofer þára biscopa gebod, for ðon ðe heó wæs ǽr tó nunnan gehálgod, Chr. 901; P. 92, 14. Nunnena sanctimonialium, An.

cuman

Entry preview:

E. 274, 3. 1. add: to reach a point Oþ þæt wé tó þám gilde cuman, Ll. Th. i. 234, 27. Oð þæt gé cumon tó ánum feórðlincge until you come to your last farthing, Hml. Th. i. 268, 1. 3. add: Ll. Th. i. 122, 6

ágan

Entry preview:

.), pl. ágaþ (in Scint.). of possession Becýp eall þæt þú áhst, Mt. 19, 21. Gé ágað possidebitis , Scint. 7, 12. Hí ágað possident , 158, 17. Þrǽlas ne móton habban þæt hí ágon on ágenan hwílan mid earfeðan gewunnen, Wlfst. 158, 38.

be-smeágan

(v.)
Grammar
be-smeágan, -smeán
Entry preview:

to consider about, examine into Cýðþú þæs mynstres abbude ꝥ hé hine sylfne georne besmeáge, Hml. S. 23 b, 633

bell

Grammar
bell, (more usual form belle, q. v.).
Entry preview:

Add Þǽr nǽron ǽr búton upphangene bella, and nú þá sind upphangene, Cht. Th. 430, 4. v. hand-, mót-bell

eáht-ness

Grammar
eáht-ness, l. eaht-ness,
Entry preview:

and add Þæt wé mid geþylde earfeþa and eahtnesse (eht-, v. l. ) þolien, R. Ben. 6, 2. Cf. éht-ness

geolo-reád

Entry preview:

Add: red with a tinge of yellow Þæt giolureáde lutea, Wrt. Voc. ii. 53, 8. Þá giolureádan crocata, 20, 19

ge-sceaþian

(v.)
Entry preview:

Add: to do harm Deófol bið á ymbe þæt án, hú hé on manna sáwlum gescaðian mæge, Wlfst. 191, II

ge-dæft

(n.; adj.)
Grammar
ge-dæft, ge-dæftu; f.
Entry preview:

Gentleness, meekness Gáð tó þæs wyrtgeardes geate and mid gedæftum (tranquille) biddaþ and mid bletsunge nimaþ, Gr. D. 202, 12

Linked entry: -dæft

gif-heal

Entry preview:

Hé healreced hátan wolde gewyrcean . . . and þǽr on innan eall gedǽlan . . . swylc him God sealde, B. 68-72