Bosworth Toller's

Anglo-Saxon

Dictionary online

tó-cleófan

(v.)
Grammar
tó-cleófan, p. -cleáf, pl. -clufon; pp. -clofen

To cleave asunder

Entry preview:

Ða nýtenu synd clǽne ðe tócleófaþ heora cláwa, Homl. Skt. ii. 25, 55. Tócleáf findit, Wrt. Voc. ii. 37, 32. Se réða kyning hine tócleáf on twá, Ælfc. T. Grn. 9, 21. Tócleófende sulcans, Wülck. Gl. 254, 21.

un-tóclofen

(adj.)
Grammar
un-tóclofen, adj.

Uncloven

Entry preview:

Uncloven Ða ðe synd gehófode on horses gelícnysse untóclofenun clawum, Homl. Skt. ii. 25, 45

Linked entry: tó-cleófan