liccian
- verb [ weak ]
- 
               Ic liccige linguo, - Ælfc. Gr. 28 ;
- Som. 31, 57 :
 lambo, - 32, 25 .
 
- 
               Seó lyft liccaþ and átýhþ ðone wǽtan of ealre eorþan and of ðære sǽ, and gegaderaþ tó scúrum, - Lchdm. iii. 276, 12 .
 
- 
               Fýnd his eorþan licciaþ [liccigeaþ, Th.] inimici ejus terram lingent, - Ps. Spl. 71, 9 .
 
- 
               Ða réðan deór heora liþa liccodon mid líðran tungan, - Homl. Skt. 4, 407 :
- Lk. Skt. 16, 21 .
 
- 
               Liccedon linxerunt; liccigan lincxere, - Wrt. Voc. ii. 51, 54, 55 .
 
-  
               His fétlástas licciende. - Glostr. Frag. 110, 3.
 
Bosworth, Joseph. “liccian.” In An Anglo-Saxon Dictionary Online, edited by Thomas Northcote Toller, Christ Sean, and Ondřej Tichy. Prague: Faculty of Arts, Charles University, 2014. https://bosworthtoller.com/21556.
Checked: 1