ǽn-lic
- adjective
-
Aenli
simplex,
- Txts. 115, 156 .
-
Ðú ðe ǽnlic eart Godes bearn,
- Hml. S. 23, 806 .
-
Ǽnlican míne
unicam meam,
- Ps. Spl. 34, 20 .
-
Ǽnlic
unicus
and ðearfa ic eom,
- Ps. Spl. 24, 17 .
-
Hú beorht, mire, ǽnlic
O preclara, i. splendida,
- An. Ox. 1266 .
-
Ǽnlic
aurea,
- 1461 :
- Hy. S. 24, 7 .
-
Sum swíðe ǽnlic wer and foremǽre
quidam spectabilis vir,
- Gr. D. 307, 1 .
-
Adrianus wæs geong and ǽnlic,
- Shrn. 59, 28 .
-
Fæger on ansýne and ǽnlic,
- 88, 13 .
-
Ǽnlicu Godes drút
alma Dei genetrix,
- Dóm. L. 290 .
-
Ǽnlicum
claro,
- An. Ox. 3082 :
preclaram,
- 3721 .
-
Hí ealle licgað on ǽnlicum wurðmynte,
- Hml. S. 29, 333 .
-
Tó Antiochia ðǽre ǽnlican byrig,
- 3, 298 .
-
On Eferwíc ðæt ǽnlice mynster,
- 26, 109 .
-
Tó ǽnlicum
aurea (in astra),
- An. Ox. 1438 .
-
Hé oft dyde swýðe ǽnlice ðincg,
- Hml. S. 13, 270 .
-
Ðá ǽnlecan heápas
investes catervas,
- Wrt. Voc. ii. 44, 40 .
-
Ǽnlicre (elicre, Wrt.) wæs
prestare,
- 81, 64 .
-
Ǽnlicoste
pulcherrima, i. speciosissima,
- An. Ox. 2113 .
-
Hé arn tó ánum ylpe ðe ðǽr ǽnlicost wæs,
- Hml. S. 25, 581 .
[Ungerím swýðe ǽnlices folces,]
- [Chr. 1120 ;
- P. 249, 20 .]
Bosworth, Joseph. “ǽn-lic.” In An Anglo-Saxon Dictionary Online, edited by Thomas Northcote Toller, Christ Sean, and Ondřej Tichy. Prague: Faculty of Arts, Charles University, 2014. https://bosworthtoller.com/37869.
Checked: 1