sceáp
- noun [ neuter ]
-
Scép
ovis,
- Wrt. Voc. i. 23, 54.
-
Ðæt dysige scép,
- Ps. Th. 118, 176.
-
Sceáp sceal gongan mid his fliése óþ midne sumor,
- L. In. 69 ;
- Th. i. 146, 10.
-
Emban ceápgild ... sceáp tó sciłł.,
- L. Ath. v. 6,2 ;
- Th. i. 234, 2.
-
Man healde .iii. niht hýde and heáfod (of a slain ox), and sceápes eall swá,
- L. Eth. iii. 9 ;
- Th. i. 296, 19,.
-
Nán scyldwyrhta ne lecge nán scépes fell on scyld,
- L. Ath. i. 15 ;
- Th. i. 208, 10.
-
Eówu biþ mid hire giunge sceápe sciłł. weorð óþ ðæt .xiii. niht ofer Eástron,
- L. In. 55 ;
- Th. i. 138, 7.
-
Sceáp mon sceal gildan mid sciłł.,
- L. O. D. 7b ;
- Th. i. 356, 6.
-
Hwylc man ys ðe hæbbe án sceáp (scép, Rush.: scíp, Lind.),
- Mt. Kmbl. 12, 11.
-
Sceáp (scép, Rush.: scíp, Lind.) ðe hyrde nabbaþ,
- 9, 36.
-
Scípo
oves,
- Rtl. 19, 37.
-
Sceápa hús
ovile,
- Wrt. Voc. i. 15, 21.
-
Sceápa locu
caule,
- 16, 6 : ii. 23, 11.
-
Lambra sceápa agni ovium,
- Ps. Spl. 113, 6.
-
þreó heorda sceápa
tres greges ovium,
- Gen. 29, 2.
-
Heald míne sceáp (scíp, Rush.: scípo, Lind.)
pasce oves meas.
- Jn. Skt. 21, 17.
-
Ic drífe sceáp míne tó heora leáse,
- Coll. Monast. Th. 20, 11.
Bosworth, Joseph. “sceáp.” In An Anglo-Saxon Dictionary Online, edited by Thomas Northcote Toller, Christ Sean, and Ondřej Tichy. Prague: Faculty of Arts, Charles University, 2014. https://bosworthtoller.com/26580.
Checked: 2