sóna
- adverb
-
Sóna
actutum
- Wrt. Voc. ii. 5, 2 :
- 82, 70
extemplo
- 31, 45.
-
Hí wǽron sóna deáde
they died at once
- Bd. 1, 12 ;
- S. 481, 22.
-
Lege ðǽrtó, ðonne biþ hit sóna gebét
- Lchdm. i. 116, 13 :
- 118, 11.
-
Ǽlc cræft biþ sóna forealdod
- Bt. 17 ;
- Fox 60, 10.
-
And sóna (statim) gást hine on wésten genýdde
- Mk. Skt. 1, 12, 10.
-
Hí ðá sóna forléton hyra nett
- Mt. Kmbl. 4, 22.
-
Ðá sóna (continuo) forscranc ðæt fictreów
- 21, 19 :
- Cd. Th. 53, 16 ;
- Gen. 862.
-
Ðá sóna and hræðe
ac[t]utum
- Wrt. Voc. ii. 9, 17.
-
Forhwon ne woldest ðú sóna hraþe ða dígolnesse mé cýþan
quare non citius hoc compertum mihi revelare voluisti?
- Bd. 4, 25 ;
- S. 601, 21.
-
Se ðe wille wyrcan wæstmbǽre lond, átió of ðæm æcere ǽrest sóna (first of all; cf. ǽrest, Bt. Fox 78, 22) fearn and þornas
- Met. 12, 2, 25.
-
Eft sóna
again
- Soul Kmbl. 134 ;
- Seel. 67.
-
Sóna æfter ðæra daga gedréfednesse
statim post tribulationem dierum illorum
- Mt. Kmbl. 24, 29 :
- Cd. Th. 304, 14 ;
- Sat. 630.
-
Sóna ðæs forman geáres ðá Decius féng tó ríce
- Homl. Skt. i. 23, 476.
-
Sóna ðæs ðe hé ðam biscopsetle onféng
ubi sedem episcopalem accepit
- Bd. 1, 33 ;
- S. 498, 29.
-
Ðá sóna ðæs ðe ðis fæsten geworht wæs
quo mox condito
- 1, 12 ;
- S. 481, 12.
-
Sóna hraþe ðæs ðe hé biscop geworden wæs
mox ut ipse pontificatus officio functus est
- 2, 1 ;
- S. 501, 34.
-
Sóna ðæt him bet wæs
nec mora, melius habere coepit
- 3, 13 ;
- S. 539, 6.
-
Sóna swá seó sunne sealte streámas oferhlifaþ, swá se fugel of beáme gewíteþ
- Exon. Th. 206, 1 ;
- Ph. 120.
-
Sóna swá . . . , ðá
- Met. 8, 1.
Bosworth, Joseph. “sóna.” In An Anglo-Saxon Dictionary Online, edited by Thomas Northcote Toller, Christ Sean, and Ondřej Tichy. Prague: Faculty of Arts, Charles University, 2014. https://bosworthtoller.com/28308.
Checked: 2