súþ
- adverb
-
Twelf míla brád súð and norð
ab austro in boream duodecim milia passuum,
- Bd. 1, 3; S. 475, 19.
-
Him is ðæt heáfod súð gewend and ða fét norð,
- Shrn. 66, 23.
-
Syndon óðere eálond súð fram Brixonte,
- Nar. 36, 7.
-
Seó eá súþ ðonan ligeþ,
- Ors. 1, 1; Swt. 8, 21: Salm. Kmbl. 382; Sal. 190.
-
Fóron ðá súþ ofer Temese,
- Chr. 831; Erl. 68, 1.
-
Súð ofer sǽ fóron,
- 897; Erl. 94, 28.
-
Fóron súð ymbútan,
- 894; Erl. 91, 5.
-
Seó sunne cymþ eft súð tó ðam winterlícan sunnstede,
- Lchdm. iii. 250, 24: 260, 10: Cd. Th. 118, 16; Gen. 1966.
-
Súð ne norð ofer eormengrund óþer nǽnig sélra nǽre,
- Beo. Th. 1720; B. 858: Met. 10, 24.
-
Súð eást and west,
- 9, 42: 10, 5.
-
Súð west and eást,
- 14, 7.
-
Swá heó (
the sun
) súðor biþ, swá hit swíþor winterlǽcþ,- Lchdm. iii. 252, 2.
Bosworth, Joseph. “súþ.” In An Anglo-Saxon Dictionary Online, edited by Thomas Northcote Toller, Christ Sean, and Ondřej Tichy. Prague: Faculty of Arts, Charles University, 2014. https://bosworthtoller.com/29436.
Checked: 0