a-lefan
Entry preview:
Substitute: <b>á-léfian,</b> -léwian; p. ode, ede; p. od, ed To mate weak, sick, to maim, lame, cripple. of living creatures Antecríst áléuað and geuntrumað ðá hálan, Hml. Th. i. 4, 22. Hé ealle ðá gehǽlde þe ðá drýmen áléfedon, ii. 472,
á-león
Entry preview:
To lend Álíh accommoda, Rtl. 41, 23
Linked entry: león
and-leofa
Entry preview:
Sustenance, food Wesaþ þancfulle þon Hǽlende eóweres andleofan, Bl. H. 169, 16. Eal hé sealde búton ðone dæghwámlican andleofan þe hé néde big lifgean sceolde, 213, 20: Sat. 522. Eów andlifan syllan and eów eówre þearfe forgifan quae uictui sunt necessaria
Linked entry: an-leofa
bí-leofa
subsistence ⬩ maintenance ⬩ provision ⬩ victuals
Entry preview:
subsistence, maintenance, provision; in a limited sense victuals Hé sǽde ꝥ ꝥ feoh wǽre widewena bigleofa of gódra manna ælmyssan, Hml. S. 25, 765. Leahtras fóda, deáðes bigleafa, 7, 26. Þæs mannes bíleofa is tó besceáwianne, Lch. ii. 210, 18: R. Ben.
burg-leód
Entry preview:
A burgess, citizen Burgliód (-leód) municeps, Txts. 79, 1334: 180, 17. Buruhliód, An. Ox. 8, 221. Beorhleód, 7, 293. Sicelic burleód (burh-, Hpt. Gl. 499, 37) Siculus indigena, 3958. Burgleóda municipes, 4852. Burgleóde, 5, 40. Hé gelende tó þǽre byrig
burg-leód
Entry preview:
The people of a town Hié áspónon him tó fultume Corinthum þá burgleóde ( or pl, from burg-leód, es; m.? ), Ors. 3, 11; S. 144, 24. Cf. land-leód
ele-leást
Entry preview:
Lack of oil For eleleáste, Gr. D. 44, 21
fram-léce
Entry preview:
Having the looks averted Framléce aversa, Germ. 401, 41. Cf. léc
Linked entry: -léce
ge-léwan
Entry preview:
Dele, and see ge-léfed
hand-leng
Entry preview:
hand's length Gyf þú peran wille . . . geþeód þíne fingras tósomne forð handlenge if yow want a pear . . . join your fingers together projecting out their full length, Tech. ii. 124, 19
land-leód
Entry preview:
Add: a native of a country Landleód i[n]digena Wrt. Voc. ii. 44, 69. Londleód incola Ps. Srt. 38, 13: 118, 19. Londleóde incolae 104, 12. Þá landleóde hí hátað Parcoadras, Ors. I, i; S. 14, 9. Þá landleóde on þǽre stówe incolae Gr. D. 97, 31. Ealle þá
land-leód
Entry preview:
Wunode á syððtan se sóða geleáfa on þǽre landleóde, Hml: S. 24, 190. Hé æt Somnite gemǽre and Rómáne gesæt, and þá níhstan landleóde on ǽgþere healfe him on fultum geteáh circa finitimas Romae urbes auxilia sibi adquirere studens Ors. 3, 7 ; S. 110, 7
Lega-ceaster
Entry preview:
Chester Hié gedydon on ánre wéstre ceastre on Wírhealum, seó is Legaceaster (Leg-, Liege-, Lige-, v. ll. ) geháten, Chr. 894; P. 88, 6. Hé micele fyrd gelǽdde tó Legaceastre (Leige-, v. l. ad ciuitate Legionum, quae a gente Anglorum Legacaester, a Brettonibus
leód-geþyncþ
leód-hwæt
Entry preview:
In the passage l. leódhwata, and add: cf. brego-róf, cyning-beald
leód-wita
Entry preview:
Add: cf. þeód-wita
mægen-leást
Entry preview:
Sum lícðrowere náhte his féðes geweald . . . hé wolde geneálǽcan his hulce, gif hé mihte. Þá ofhreów ðám munece þæs hreóflian mægenleást, Hml. Th. i. 336, 11. Sume hí bebyrigan woldon, ac hí hrædlíce for mægenleáste swulton, 404, 2 : Hml. A. 68, 79. Gif