weald
- noun [ masculine ]
-
Se weald Pireni
Pyrenaei saltus,
- Ors. 1. 1 ;
- Swt. 24, 10.
-
Gif hí (birds) ðæs wuda benugen . . . þincþ him wynsumre ðæt him se weald oncweþe, and hí gehíran óþerra fugela stemine
si nemorum gratas viderit umbras . . . silvas tantum moesta requirit, silvas dulci voce susurrat,
- Bt. 25 ;
- Fox 88, 20: Met. 13, 92.
-
Wudes ne feldes, sandes ne strandes, wealtes ne wæteres,
- Lchdm. iii. 288, 1.
-
Wealdes treów ( the cross )
,- Rood Kmbl. 34 ;
- Kr. 17.
-
Án wind of Calabria wealde
de Calabris aura,
- Ors. 3, 3 ;
- Swt. 102, 8.
-
Se Limene múþa is on eásteweardre Cent, æt ðæs miclan wuda eástende ðe wé Andred hátaþ . . . seó eá líð út of ðæm wealda. On ða eá hí tugon up híora scipu óþ ðone weald iiii míla fram ðæm múþan útanweardum,
- Chr. 893 ;
- Erl. 88, 26-32.
-
On wealda,
- Cod. Dip. Kmbl. ii. 216, 4.
-
In Limenwero wealdo and in burhwaro uualdo,
- Cod. Dip. B. i. 344, 10, 11.
-
Wulf on wealde,
- 937 ;
- Erl. 115, 14.
-
Wulf on walde,
- Elen. Kmbl. 55 ;
- El. 28 : Judth. Thw. 24, 25 ;
- Jud. 206.
-
'Uton gán on ðysne weald, innan on dísses holtes hleó. ' Hwurfon hié . . . on ðone grénan weald
,- Cd. Th. 52, 6-10 ;
- Gen. 839-41.
-
Ðæt is wynsum wong, wealdas gréne, rúme under roderum,
- Exon. Th. 198, 21 ;
- Ph. 13.
-
Gewát him se æþeling wadan ofer wealdas,
- Cd. Th. 174, 30 ;
- Gen. 2886.
Hié heora líchoman leáfum bebeahton, weredon mid ðý wealde
,- ,
- 52, 19 ;
- Gen. 846.
Bosworth, Joseph. “weald.” In An Anglo-Saxon Dictionary Online, edited by Thomas Northcote Toller, Christ Sean, and Ondřej Tichy. Prague: Faculty of Arts, Charles University, 2014. https://bosworthtoller.com/34746.
Checked: 1